definícia melódie
Slovo melódia pochádza z gréckeho výrazumeloidia čo znamená „spievať“. V našom jazyku sa slovo melódia používa na označenie súboru zvukov, ktoré sú zjednotené alebo zoskupené zvláštnym spôsobom okolo cieľa: vytvoriť zložitejší a trvácnejší zvuk, ktorý je príjemný pre ľudské ucho a ktorý v ňom generuje určitý typ reakcie. Melódia môže byť zložená iba z niekoľkých nôt a ich nekonečna. V takom prípade musíme melódiu chápať ako súčasť hudobných diel.
Melódiu ako abstraktný prvok treba potom chápať ako množinu basových alebo výškových zvukov, ktoré sú usporiadané konkrétnym spôsobom podľa zámeru skladateľa. Melódie možno nájsť v každej situácii každodenného života, hoci vo všeobecnosti sa ako melódia chápe neusporiadané a nezmyselné spojenie rôznych zvukov (napríklad ulica plná automobilov, klaksóny a iné zvuky miest). Naopak, aby sa melódia chápala ako taká, musí preukázať určitú organizáciu a konštrukciu, pretože to dokazuje, že melódia bola vytvorená nejakým spôsobom a nie náhodou.
Melódia je možno najdôležitejšou vecou v každom hudobnom diele, pretože umožňuje zvukom znieť rovnomerne (bez ohľadu na štýl hudby) a výsledný zvuk je pre poslucháča príjemný. Melódia je navyše to, čo umožňuje voľným zvukom nájsť kontinuitu, a tak je možné vytvoriť niečo oveľa zložitejšie a zaujímavejšie. Melódie sa dajú v hudobnom diele rôznym spôsobom opakovať, pretože je možné generovať malé variácie v tej istej štruktúre, ale vždy od rovnakého bodu.
