definícia občianskej moci
Pojem občianska moc je pojem prevzatý z politiky, relatívne aktuálny, ktorý odkazuje na koncepciu, že všetci občania, ktorí sú súčasťou národa, musia vidieť splnenie svojich práv. Koncept sa zvyčajne používa vo vzťahu k politickým právam, ktoré by mali občanom umožňovať nielen zvoliť si svojich zástupcov, ale aj ich kontrolovať a vykonávať rôzne procesy ich stíhania a v prípade potreby ich odvolať. Koncepcia občianskej moci je v rozpore s veľmi tradičnou myšlienkou, že do úradu prichádzajú politici zastupujúci časť populácie a potom pri moci vyslovujú svoje želania, aj keď zradia sľuby, ktoré dali počas volebnej sezóny. Pretože sa to vo väčšine krajín deje, pojem občianska moc je to, čo ustanovuje, že sú to ľudia, ktorí si môžu uplatniť právo na kontrolu a zmenu svojich vládcov, ak to považujú za potrebné.
Nepriama demokracia je v porovnaní s ostatnými veľmi mladým vládnym systémom, pretože v západných spoločnostiach nemá viac ako dvesto rokov a v niektorých východných spoločnostiach ešte menej. Nepriama demokracia je založená na myšlienke, že občania si volia svojich zástupcov, ktorí by mali riadiť podľa svojho výberu a uskutočňovať sľúbené projekty, modely a programy. Vďaka tomu je vzťah nepriamy, pretože ľudia nevládnu, iba ak prostredníctvom svojich zástupcov.
Myšlienka občianskej moci vzniká súčasne s vznikom demokracie a je chápaná ako výsada, že občania musia niekoho voliť, ale tiež ho zbaviť moci. Sú to teda ľudia, ktorí odovzdávajú svoju moc jednému alebo viacerým zástupcom, a preto by mali byť tiež oprávnení ju odobrať, ak táto osoba nedodržiava prísľub alebo využíva verejnú funkciu vo svoj prospech. Do pojmu občianska moc sú zahrnuté rôzne opatrenia a činnosti, ktoré sa snažia opätovne označiť nielen v okamihu hlasovania alebo volebného práva, ale aj v záujme pochopenia, že občianska moc spočíva na občanoch natrvalo.
