definícia štvorstenu
Tento geometrický útvar je tvorený štyrmi rovnostrannými trojuholníkmi, teda pravidelnými trojuholníkmi. Inými slovami, jedná sa o pravidelný mnohosten so štyrmi rovnakými trojuholníkovými plochami. Tento mnohosten má celkovo štyri tváre, šesť hrán a štyri vrcholy (tri tváre sa stretávajú pri každom z jeho vrcholov).
Čo sa týka jeho výšky, získa sa to nakreslením kolmice z vrcholu na opačnú stranu tohto obrázku. Jeho objem sa rovná jednej tretine plochy základne vynásobenej jeho výškou. Na výpočet oblasti sa vypočíta plocha jedného z jeho trojuholníkov a vynásobí sa štyrmi.
Existujú aj nepravidelné štvorsteny, ktoré sú tvorené štyrmi rôznymi mnohostenmi. Existujú dva varianty: trojuholník a izofacial. Prvá má tri tváre tvorené pravouhlými trojuholníkmi a ich výšky sa zhodujú v rovnakom bode. Druhú tvoria tri rovnaké rovnoramenné trojuholníky.
Geometrická postava s mystickou a terapeutickou hodnotou
Grécky filozof Platón pochopil, že celý vesmír možno zhrnúť do piatich geometrických útvarov: štvorstenu, šesťuholník kocky, oktaédr, dodekahedrón a ikosahedrón. Všetci sú známi pod jedným menom, „platónski pevní ľudia“. Kombinácia týchto pevných látok by vytvorila guľu, ktorá by predstavovala posvätnú geometriu vesmíru.
Pre Platóna štvorsten symbolizuje prvok prírody, oheň (tento údaj je súčasne spojený s konceptom múdrosti). Šesťsten predstavuje zem. Oktaédr predstavuje vzduch. Dvanástnik symbolizuje éter.
Nakoniec ikosahedrón predstavuje vodu. Podľa niektorých pseudovedeckých interpretácií tieto údaje priamo súvisia s niektorými fyzikálnymi zmenami živých organizmov, a vďaka nim je tak možné liečiť niektoré choroby.
Vzory v prírode možno vyjadriť matematickým jazykom
Na druhej strane niektorí vedci tvrdia, že jazyk vesmíru je spojený s platónskymi pevnými látkami. To znamená, že fyzický svet je usporiadaný vlastnosťami matematickej povahy.
Matematické vzorce sú prítomné v súhvezdiach, v ľudskom tele, v umení a v mestách, ktoré obývame. Geometrické obrazce nám dokonca umožňujú pochopiť subatomárne časti hmoty. Túto realitu intuitívne predstavoval Platón a filozofi Pytagorovej školy.
Vedci o tejto otázke diskutujú dodnes. Pre niekoho je príroda napísaná matematickým jazykom a pre iného naša myseľ vytvára matematické modely na pochopenie prírody.
Foto: Fotolia - Peter Hermes Furian
