definícia exegézy
Slovo exegéza pochádza z gréčtiny a znamená doslova vysvetliť alebo vyložiť. Týmto spôsobom je exegéziou akákoľvek interpretácia textu. Je potrebné pripomenúť, že exegéza a hermeneutika sú synonymné pojmy, pretože obidve označujú intelektuálny proces, pri ktorom sa objavuje skutočný význam textu. Osoba, ktorá vykonáva túto činnosť, sa nazýva exegete.
Niektoré texty, najmä texty staroveku, alebo tie, ktoré súvisia so židovsko-kresťanskou tradíciou, sa nedajú čítať podľa konvenčných kritérií. V skutočnosti, aby sme pochopili jeho skutočný význam, je potrebné poznať rôzne otázky: kto text napísal a aká bola ich motivácia, historický kontext dokumentu a možné symbolické prvky, ktoré sa objavia.
Exegete je niekto, kto pozná všetky prvky a kľúče, ktoré umožňujú správnu interpretáciu textu. Keď exegéta do svojho výkladu zahrnie osobné hodnotenie, exegéza sa neuskutoční, ale eisegéza (exegéza znamená objektívne postavenie a eisegéza je založená na subjektivite tlmočníka).
Biblická exegéza
Odborníci na Písmo sväté stoja pred zložitou úlohou správne interpretovať význam evanjelia
V židovskej tradícii sú exegéti známi ako mefarshim, čo je výraz, ktorý znamená komentátor. Dnes židovské komunity pokračujú v analýze posvätných textov ako Talmud alebo Tóra na základe exegetických štúdií.
V kresťanskej tradícii sa skúma aj autentický význam Svätého písma. Je potrebné mať na pamäti, že kresťanský exegé, najmä katolík, musí akceptovať oficiálnu Bibliu (známa Vulgate) a na druhej strane si cení interpretácie cirkevných otcov (napríklad svätého Tomáša), a nie zabudnite, že posvätné texty boli napísané Božou inšpiráciou.
Právna exegéza
Právne texty nielenže odhaľujú súbor noriem, ale tieto normy vznikli v konkrétnom sociálnom kontexte, a preto si vyžadujú adekvátny výklad.
V tomto zmysle je právna exegéza prúdom právnej vedy.
Exegetická tradícia sa objavila vo Francúzsku v devätnástom storočí, keď sa pochopilo, že právo nie je iba otázkou pravidiel, ktoré zodpovedajú danej situácii. Tí, ktorí obhajujú právnu exegézu, sa teda domnievajú, že právne texty sa musia prispôsobiť sociálnemu kontextu každého historického okamihu. Inými slovami, právny text bez výkladu alebo výkladu sa stáva formálnym dokumentom oddeleným od reality.
