čo je flashback a racconto »definícia a pojem
Tieto dve slová sa vo svete kinematografie bežne používajú, najmä medzi scenáristickými profesionálmi. V oboch prípadoch ide o naratívnu techniku, pri ktorej sa rozpráva príbeh odkazujúci na minulosť. Ide však o dve rôzne techniky.
Analýza spätného pohľadu
Tento anglický výraz má dve rôzne časti: blesk a zadná strana. Prvý naznačuje, že sa niečo objaví a zmizne a druhý odkazuje na minulosť. Ide teda o návrat do skoršej doby. Účel tejto techniky je veľmi rôznorodý: lepšie porozumieť príbehu postavy, zmeniť chronologické poradie, aby sa ponoril do príbehu, alebo poskytnúť príslušné indície, aby divák lepšie pochopil udalosti, ktoré sa v budúcnosti stanú.
V tejto naratívnej technike dochádza k okamžitému prerušeniu, aby sa dalo skočiť do minulosti. Pri spätnom zábere je prerušenie prezentované rýchlo a náhle a potom pokračuje rozprávanie, ktoré popisuje súčasný okamih. Tento zdroj je častý v scénach, v ktorých si postava na chvíľu pamätá epizódu zo svojej minulosti a potom pokračuje v rozprávaní. Vo svete literatúry sa na vyjadrenie tej istej myšlienky používa pojem analepsis.
Bez ohľadu na použitý výraz je retrospektívne rozprávanie bežným zdrojom v kine, ale aj v románoch, televíznych seriáloch, komiksoch alebo divadlách. Ak sa zameriame na svet kinematografie, existuje veľa príkladov tejto retrospektívnej modality: Krstný otec II, Matrix alebo Reservoir Dogs. Pokiaľ je v kinematografickom príbehu časový skok orientovaný do budúcnosti, je táto technika známa ako flashforward.
Analýza racconta
Talianskeho pôvodu to znamená príbeh alebo príbeh. Nejde teda o flashback, ale o vyrozprávanie celého príbehu.
Pomocou tohto zdroja sa tiež získa predchádzajúca epizóda alebo skúsenosť, ale v takom prípade sa to nedeje náhle, ale skôr pohodovým spôsobom. Racconto je teda predĺženou retrospektívou, ktorá nám umožňuje povedať niečo podrobnejšie.
Po rozprávačskej zátvorke sa príbeh opakuje v prítomnom okamihu. Tento zdroj v televíznom seriáli môže trvať jednu alebo viac kapitol.
Vo filme „Titanic“ sa používa táto technika, pretože film začína starou ženou, ktorá sa vracia na miesto, kde sa loď potopila, a v tom okamihu začína príbeh.
V literatúre je jasným príkladom raccona ten, ktorý predstavuje román Gabriel García Márquez „Sto rokov samoty“.
Fotky Fotolia: Sudok1 / Sangoiri
