definícia vynálezu
Vynálezom je vytvorenie predmetu, produktu, teórie alebo procesu, ktorý vždy zahŕňa zmenu určitej hmoty alebo materiálu. Ako je známe, vynálezcovská kapacita je takmer výhradne ľudská a až na niekoľko prípadov si v prírode vyvinul iba človek možnosť vziať z nej prvky, aby ich mohol transformovať na zlúčeniny s väčšou zložitosťou a užitočnosťou.
Keď sa hovorí o vynáleze, odkazuje sa na dva možné spôsoby zloženia nového prvku: z už existujúcich prvkov alebo výrobkov (ktoré sú všeobecne vylepšené alebo zmenené) alebo úplne od nuly v dôsledku pravdepodobne neočakávaného a prekvapujúceho vývoja. Cieľ vynálezu môže byť teda jasný, ale môže byť stanovený a posteriori, ak je predmetná tvorba dôsledkom procesov, o ktorých sa predtým neuvažovalo. Vynález však bude vždy znamenať odchýlenie sa od normy a vopred stanovených pruhov, či už hovoríme o vynálezoch určených alebo nie.
Ľudské vynálezy sa samozrejme môžu líšiť aj z hľadiska ich účinkov: zatiaľ čo niektoré majú pre ľudstvo veľký význam, iné sú použiteľné na každodenné použitie, a preto môžu zostať v celej histórii trochu nepovšimnuté.
Proces, ktorým ľudská bytosť prichádza k vytvoreniu vynálezu, sa zvyčajne začína potrebou vyriešiť problém, problém alebo vylepšiť niečo, čo sa považuje za nedostatočné. Toto je okamih, v ktorom predmetný vynálezca plánuje nový prvok alebo produkt a potom ho musí uskutočniť vytvorením zodpovedajúcich štruktúr (hmotných alebo abstraktných). Konečná fáza vynálezu všeobecne súvisí s dôkazom, odôvodnením alebo testovaním takéhoto prvku, aby sa skontrolovalo, či je jeho činnosť skutočne uspokojená takouto potrebou.
