biblická definícia
Súbor kanonických alebo základných kníh židovského a kresťanského náboženstva je známy ako Biblia. Pre veriacich je Biblia Božím slovom. Tento výraz pochádza z gréčtiny a je množným číslom papyrusu, zvitku alebo knihy a predstavuje množinu kníh alebo zväzkov.
Dnes je Biblia známa ako najčítanejšia (a najpredávanejšia) kniha v celej histórii a bola preložená do viac ako 2 000 jazykov. Je známa na piatich kontinentoch a z dobrého dôvodu sa považuje za „knihu kníh“.
Biblia sa potom rozdelí na knihy alebo skupiny Písiem. Ako príklad môžeme uviesť knihu Žalmov, ktorá obsahuje 150 viet. Existujú rôzne „verzie“ Biblie. Zatiaľ čo hebrejčina alebo tanak je rozdelená do troch častí (knihy Mojžiša, knihy hebrejských prorokov a ďalšie knihy známe ako Písmo), kresťan uznáva hebrejčinu ako starý zákon a odlišuje ju od svojho nového zákona, ktorý rozpráva o život Ježiša. Tento Nový zákon je rozdelený na 4 evanjeliá, Skutky apoštolov, Listy (apoštolov Petra, Pavla, Jakuba a Jána) a Apokalypsa, ktoré tiež napísal svätý Ján.
V číslach má Biblia 1 189 kapitol, z ktorých 929 patrí do Starého zákona a 260 do Nového.
Keď sa hovorí o Biblii, všeobecne sa odkazuje na kresťanskú Bibliu, ale pre rôzne skupiny veriacich sa to líši a dokonca existujú rozdiely aj v prípade textov považovaných za apokryfné, tj. katolícka cirkev ich nepovažuje za autentické. Definícia kníh obsiahnutých v Biblii bola formulovaná v raných dobách kresťanstva, silne ovplyvnená svätým Hieronymom, ktorý preložil starozákonné texty (celé písané v starej hebrejčine) a Nový zákon (všetky napísané v gréčtine pôvodná verzia, s výnimkou evanjelia svätého Matúša, napísaného v aramejčine) v najrozšírenejšom jazyku tej doby, teda latinčine. Verzia tej doby sa volá Vulgate a je to základ prekladov do všetkých jazykov Zeme, ktoré sa vyskytli v nasledujúcich storočiach. V preklade a komentároch existujú rôzne variácie medzi rôznymi kresťanskými vierovyznaniami súčasnosti, hoci homológia medzi textami rôznych odborov je si navzájom väčšinou relatívne podobná.
Je zaujímavé poznamenať, že kniha známa ako „Gutenbergova Biblia“ bola jedným z najslávnejších diel vytlačených systémom pohyblivého typu, ktorý sa pripisoval nemeckému vynálezcovi Johannesovi Gutenbergovi v 15. storočí. Táto práca dala vzniknúť takzvanej „dobe tlače“, ktorá sprístupnila zväzky všetkého druhu populárnym masám, napríklad tento náboženský dokument.
Stojí za zmienku, že biblické texty tvoria okrem toho univerzálny základ mnohých zákonov prvých kresťanských národov, najmä v štátoch, ktoré vyplynuli zo zániku feudálneho systému v stredovekej Európe. Na druhej strane je obsah Biblie neoddeliteľnou súčasťou liturgie Hebrejov a kresťanov v jej rôznych variantoch. Pre veriacich existuje starý aforizmus, ktorý hovorí, že „modlitba je hlasom človeka, aby ho Boh počul, zatiaľ čo Písmo (teda Biblia) je Božím hlasom, ktorý má človek počuť“.
