definícia prirodzených čísel
Volá sa ako Prirodzené číslo k tomu číslo, ktoré umožňuje počítanie prvkov množiny. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 ... sú prirodzené čísla.
Je potrebné poznamenať, že to bola prvá množina čísel, ktorú ľudia používali na počítanie predmetov.
Tento typ čísla je neobmedzený, to znamená, že vždy, keď je číslo pridané jedna k jednej, ustúpi inému číslu.
Dve veľké použitia prirodzených čísel sú na jednej strane na označenie veľkosti konečnej množiny a na druhej strane na zohľadnenie pozície, ktorú má daný prvok v rámci usporiadanej postupnosti.
Prirodzené čísla nám tiež na príkaz skupiny umožňujú identifikovať alebo odlíšiť prvky, ktoré sa v nej nachádzajú. Napríklad v sociálnej práci bude mať každý pridružený subjekt číslo člena, ktoré ho bude odlišovať od ostatných a ktoré mu umožnia nezamieňať sa s iným a budú mať priamy prístup ku všetkým podrobnostiam, ktoré sú mu vlastné.
Existujú ľudia, ktorí považujú 0 za prirodzené číslo, ale sú aj takí, ktorí to neurobia a neoddeľujú ju od tejto skupiny, teória množín ju podporuje, zatiaľ čo teória čísel ju vylučuje.
Prirodzené čísla môžu byť vyjadrené v priamke a zoradené od najmenšieho po najväčší, napríklad ak sa vezme do úvahy nula, začnú sa zaznamenávať po tomto a napravo od 0 alebo 1.
Ale prirodzené čísla patria do množiny, ktorá ich spája, to do kladné celé čísla a to preto, lebo nie sú ani desatinné, ani zlomkové.
Teraz, pokiaľ ide o základné aritmetické operácie, sčítanie, odčítanie, delenie a násobenie Je dôležité zdôrazniť, že čísla, s ktorými máme do činenia, sú uzavretou množinou pre operácie sčítania a násobenia, pretože pri práci s nimi bude výsledkom vždy iné prirodzené číslo. Napríklad: 3 x 4 = 12/20 + 13 = 33.
Rovnaká situácia sa medzitým nevzťahuje na ďalšie dve operácie delenia a odčítania, pretože výsledkom nebude prirodzené číslo, napríklad: 7 - 20 = -13 / 4/7 = 0,57.
