definícia zadržania
Termín zadržanie sa používa na označenie činu, ktorým je osoba zadržaná v situácii možného trestného činu alebo skutočného trestného činu. Zadržanie sa vykonáva prostredníctvom rôznych policajných síl vybraných na vykonávanie týchto činností a súvisí to priamo so súdnou sférou, pretože sudca môže ako preventívne opatrenie proti možnosti zadržania zadať zadržanie osoby, ktorá je doteraz slobodná. zodpovednosti tejto osoby za trestný čin alebo trestný čin.
Obava je široký pojem, ktorý sa dá použiť pre ľudí aj pre veci alebo tovar. Ak sa teda na miestach colnej kontroly nachádza nelegálny tovar, je možné ho aj zadržať, čo znamená, že si ho ponechajú orgány a zodpovední úradníci, aby sa zabránilo jeho vstupu na územie (napríklad za nebezpečnosť: ako je to v prípade narkotík), ako aj zváženie toho, že ich uskutočnenie by umožnilo uskutočniť podvodné obchodné kroky (napríklad výrobky, ktoré neplatili dane alebo primerané sadzby).
V obidvoch prípadoch nám zadržanie ukazuje, že ústredné veci sú zatknuté a zadržané orgánmi súvisiacimi s činnosťou. Nikoho iného teda nemôže zadržať, pretože by sa to kvalifikovalo ako únos alebo porušenie jej slobody. Zatknutie vykonané policajnými silami alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom je oprávnené, pokiaľ sa to považuje za vykonané pre dobro zvyšku spoločnosti.
Zadržanie osoby sa môže skončiť tak prípadnou slobodou (ak sa preukáže, že nie je zodpovedná za trestný čin alebo obvinenie, ktoré sa jej pripisuje), ako aj účinným a trvalým väzením (ak dôjde k zásahu tejto osoby do činu). ktorým sa účtuje poplatok). V každom prípade je dôležité objasniť, že obava je v tej fáze pred definitívnym a trvalým uväznením, ktorej môže osoba čeliť, ak bude obvinená zo zločinu.
