definícia odsúdenia
Slovo odsúdenie možno použiť na označenie rôznych konkrétnych situácií a okolností. Všeobecne povedané, presvedčenie je silná a pevná viera v niečo alebo niekoho. Toto presvedčenie teda súvisí s predstavou viery, istoty a prijatia voči niečomu, niekomu alebo nejakému javu, ktorý môže alebo nemusí byť v našom dosahu. Myšlienka presvedčenia tiež znamená určitú výzvu, pretože ide o niečo, čo vychádza z jednotlivca, v mnohých prípadoch sa chápe ako pocit, ktorý sa nedá vysvetliť, ale súvisí s istotou alebo istotou v tej alebo onej veci.
Presvedčenie, ktoré môže mať jednotlivec k niečomu alebo niekomu, sa vo všeobecnosti zakladá na zložitej konjunkcii prvkov, ako sú jeho skúsenosti, história, vzťahy atď. Zároveň je správne povedať, že bez ohľadu na objekt, v ktorý veria, musia mať všetci ľudia silné presvedčenie, pretože často poskytujú bezpečie a spolupracujú na zabezpečení svojej vlastnej identity. Byť presvedčený o niečom je to, čo nám dáva osobnostné črty, ktoré môžu alebo nemusia zdieľať iní jednotlivci a ktoré sa považujú za názory, spôsoby chápania sveta, pocity, vnemy atď. Mnohokrát možno hlboké presvedčenie jednej osoby prehnať s inou osobou, ktorá s nimi nesúhlasí, ale môže byť prítomná rôznymi spôsobmi a vo vzťahu k veľmi odlišným témam.
Slovo odsúdenie sa používa aj v právnej oblasti. Odsúdenie je výsledkom súdneho procesu, ktorého výsledkom je uznanie obžalovaného za vinného, a teda učinenie z neho odsúdeného alebo trest, ktorý bude uväznený. Inými slovami, odsúdenie by predstavovalo bremeno rokov alebo času, ktoré si obvinený musí odpykať za spáchanie určitého trestného činu.
