definícia nadstavby
Termín nadstavba predstavuje dve dobre rozšírené použitia, na jednej strane, na žiadosť strojárstvo, horná časť sa nazýva nadstavba hovoriaca o konštrukčnej súprave, ktorá je najvyššou časťou konštrukčnej súpravy, tj. časťou konštrukcie, ktorá je nad zemou, a preto je proti infraštruktúry, čo je tá časť, ktorá je pod zemou.
Horná a najvyššia časť budovy
Medzitým v dvoch ďalších oblastiach strojárstva ako napr námorné a stavebné inžinierstvo , termín nadstavba sa tiež používa na označenie časť usporiadaná nad palubou na lodiach a konštrukčná časť, ktorá sa javí podopretá stĺpmi alebo iným typom nosného prvku, resp.
Tento význam sa používa na zohľadnenie štruktúr v strojárstve aj v architektúre, ktoré majú veľkú veľkosť a obrovskú zložitosť z hľadiska svojej konštrukcie.
Marxizmus: ideologická, politická, právna a ekonomická štruktúra, v ktorej je udržaná spoločnosť a ktorá je navrhnutá vládnucou triedou
A na druhej strane v rámci Marxizmus, ako súbor viery a návrhov odvodených z Nemecký filozof Karl Marx, je pojem nadstavba základný a základný pri vývoji ekonomickej teórie marxizmu.
Nadstavba je mimoriadne dôležitým pojmom v rámci tejto doktríny, pretože označuje: súbor orgánov a inštitúcií, ktoré sú členmi spoločnosti a ktoré zodpovedajú určitým ideologickým, politickým a právnym štruktúram, teda myšlienkam, ktoré má spoločnosť, a ktoré vychádzajú z ekonomickej základne, ktorá sa prejavuje.
Medzitým sa zdá, že koncept nadstavby úzko súvisí s inou, tou z infraštruktúry, čo je hmotná podstata predmetnej spoločnosti a ten, ktorý ustanovuje sociálnu štruktúru, jej vývoj a tiež jej spoločenské zmeny; ďalej v ňom vynikajú sily a výrobné vzťahy.
Na ňom spočíva nadstavba.
Nadstavba nie je nezávislá, ale je priamo spojená s ekonomickými podmienkami spoločnosti a prispôsobuje sa záujmom vládnucich tried, ktoré ju vytvorili.
Akákoľvek zmena, ktorá sa v tomto vyskytne, bude mať napríklad dôsledky a bude dôsledkom úpravy sociálnej základne alebo infraštruktúry.
To je veľmi dôležité poznamenať a zopakovať: nadstavba nemá autonómnu prítomnosť, vždy sa vyvíja a funguje vo vzťahu k záujmom vládnucej triedy.
Akákoľvek zmena, ktorá nastane v nadstavbe, ovplyvní infraštruktúru.
Marx navrhuje revolúciu na odstránenie súkromného vlastníctva a spoločnosti bez sociálnych tried
Podľa Marxovej myšlienky teda v spoločnosti, v ktorej dominujú kapitalisti, nebude existovať nezávislosť myslenia, pokiaľ ide o materiálne problémy, vždy bude infraštruktúra obmedzovať činnosť mysle.
Preto Marx od svojho revolučného návrhu požadoval zmenu infraštruktúry s cieľom upraviť tento vzťah, čo považoval za nerovné pre rast svojho modelu.
Marxistická revolúcia požadovala zmeny v infraštruktúre s cieľom zmeniť celú spoločnosť vrátane sociálnych vzťahov, inštitúcií a všetkých zložiek nadstavby.
Marx hovoril o vykorisťovaní, keď sa zmienil o väzbe medzi kapitalizmom (vlastníkom výrobných prostriedkov) a proletariátom, ktorý tak veľmi bránil a chcel ho odstrániť z jarma, ktorému ho bývalý vystavil.
Pracovníkovi nezostáva nič iné, ako pracovať výmenou za príjem platu.
Tvrdil, že toto je udržiavacia základňa kapitalizmu vo svete, bez nej a bez dvoch antagonistických sociálnych tried by bol kapitalizmus životaschopný.
Funkciou nadstavby v tomto rámci je zachovanie ekonomickej základne a to, že ju nič neohrozuje, že nie je preukázané vykorisťovanie robotníckej triedy, a preto nás z tohto dôvodu spoločensky organizuje a hovorí, ako sa máme správať.
Napríklad ak nebudeme rešpektovať súkromné vlastníctvo, budeme potrestaní zákonom.
Pre Marxa nie je nadstavba nič iné ako podvod, aby si nevšimli realitu vykorisťovania pracovníkov a nedostatok triednej rovnosti, tí, ktorí majú výrobné prostriedky, a tí, ktorí ich nemajú.
Niekedy dokonca nadstavba simuluje zmeny, ktoré udržujú infraštruktúru na uzde, ale sú odvádzaním pozornosti.
Východiskom je teda revolúcia a vytvorenie novej štruktúry, ktorá uprednostňuje robotnícke triedy, vykorenenie súkromného vlastníctva a tým zánik sociálnych tried.
