definícia výlučného
Pojem vylúčenie je pojem, ktorý sa používa ako prívlastok na označenie niečoho, čo neobsahuje všetky prvky tvoriace celok, ale skôr označuje rozdiely s niektorými z nich, a preto ich neintegruje. Slovo sa dá použiť rôznymi spôsobmi a v rôznych situáciách, niektoré sú pozitívnejšie a iné negatívnejšie z hľadiska jeho konotácie.
Povedať, že je niečo exkluzívne, znamená povedať, že niečo nezahŕňa všetko, čo by to mohlo obsahovať. Keď hovoríme napríklad o exkluzívnej skupine, hovoríme, že táto skupina ľudí alebo prvkov môže vylúčiť svojich členov podľa konkrétnych charakteristík, pretože tiež môžeme povedať, že ak niekto nespĺňa požadované vlastnosti, nemusí byť priamo integrovaný do skupiny.
Ako už bolo uvedené, toto slovo sa dá použiť v mnohých rôznych situáciách a na rôzne účely. Je však dôležité poznamenať, že vždy, keď hovoríme o niečom, čo je výlučné, máme na mysli niečo, čo má určité vlastnosti a že ak tieto vlastnosti nie sú rešpektované, nemožno to integrovať s inými podobnými, ale nie rovnakými prvkami.
Aj keď existuje veľa príkladov na znázornenie významu slova, ako bolo uvedené vyššie, v sociálnej oblasti nájdeme zjavne negatívny význam, a to keď hovoríme o akomkoľvek sociálnom vylúčení. Sociálne vylúčenie znamená, že rôzne skupiny (väčšina alebo menšina) vylučujú z dôstojných životných podmienok, práv, dávok ďalšie sociálne skupiny, ktoré môžu byť diskriminované na základe etnických, kultúrnych identít, ekonomiky, politických pozícií atď. Môžeme teda napríklad povedať, že prístup k politickej účasti bol po dlhý čas exkluzívnym javom, ktorý znamenal, že nie všetci občania mohli voliť, ale iba niektorí z nich tak mohli urobiť, pretože sa považovali za nadradených alebo schopnejších ako ostatní. Ďalším historickým príkladom je, keď boli občianske práva uznané iba pre malú časť obyvateľstva, exkluzívna skupina (zvyčajne bieli, mocní a najbohatší) k nim mohla mať prístup, zatiaľ čo zvyšok spoločnosti k nim nemala prístup.
