definícia výučby

Pojem učiť je sloveso, ktoré označuje jeden z najdôležitejších činov, ktoré môžu ľudia robiť. Vyučovanie je to, čo umožňuje niekomu niečo ukázať. V prísnom zmysle slova sa niečo učí, keď sa mu to ukáže, napríklad ak povieme „ukázal mu cestu“. Ale v abstraktnejšom a metaforickejšom zmysle je akt výučby taký, pri ktorom jedna osoba odovzdáva vedomosti, hodnotu, postoj druhému.

V súčasnosti je pojem výučba úzko prepojený s výchovným aktom, ktorý prebieha v škole medzi učiteľmi a študentmi. Tento akt výučby sa vo väčšine prípadov obmedzuje na jednoduchý prenos vedomostí, pretože vychádza z predstavy, že vo vzťahu je niekto nadradený (učiteľ) a niekto podradený (študent), ktorý sa musí vzdelávať, učiť a formovať. Tento nerovný vzťah je tiež hierarchický, pretože predpokladá, že iba dospelý, ktorý vyučuje, môže prenášať vedomosti, učiť. Činnosť výučby navyše nie je založená na odovzdávaní hodnôt alebo hlbších učení, ale iba na blokoch vedomostí.

Mimo tejto oblasti neformálne vzdelávanie zahŕňa aj učebné akty, ktoré môžu byť v tomto prípade viacsmerové a nie jednostranné. To znamená, že v priateľskom vzťahu môžu všetci, ktorí sú jeho súčasťou, učiť hodnoty, správanie a postoje k ostatným. Neformálne vzdelávanie sa súčasne neobmedzuje iba na vedomosti, ale je založené na výučbe z duchovnejšieho, sociálneho a morálneho hľadiska.

Prakticky všetko, čo robíme, má spoločné s činom výučby, pretože sa neustále nachádzame v situáciách, v ktorých dostávame nejaký druh výučby, bez ohľadu na to, aké bezvýznamné to môže byť (napríklad keď nás človek prostredníctvom aktov učí svoju skutočnú osobnosť) . Sme tiež tí, ktorí neustále učíme, pretože svojimi postojmi, správaním, spôsobom myslenia a prejavom môžeme predstavovať niečo, čo si zaslúži naučiť ostatných. Výučba a akt výučby sú teda nevyhnutné v živote každého človeka žijúceho v spoločnosti.


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found