definícia kázne

Napomenutie, ktorého poslaním je poskytovať výučbu

Kázanie je v našom jazyku bežne používaný výraz, ktorý slúži na označenie toho dlhého a opakovaného napomenutia, ktoré človek zvyčajne dáva druhému, pretože nekonal v rozpore s činnosťou alebo so záväzkom, ktorý prijal alebo že išlo o povinnosť. Rodič, ktorý zistí, že jeho syn nenavštevoval školské vyučovanie, pretože utiekol, keď sa o tom dozvedel, vydá dieťaťu kázeň, aby neopakovalo nezodpovedajúcu akciu, a to aj prostredníctvom vzdelávania.

Pretože kázňou má nejakým poslaním niekoho vzdelávať v nejakej problematike alebo dosiahnuť, aby pochopil, že niečo, čo urobil, nebolo správne a že by sa tomu mal vyhnúť.

Kážte Božie učenie v náboženstve

Na druhej strane v náboženskej sfére má koncept opakujúce sa použitie spojené s odkazom, ktorý bol práve označený ako vyučovací, pretože v náboženstve je kázeň prejav, ktorý kňaz nosí pri omši alebo ktorý vychádza z modlitby evanjelium a že jeho poslaním je kázať nejaké učenie o Bohu alebo o tom, ako by sa mali správni veriaci správať v živote.

Takmer vo všetkých náboženstvách nájdeme kázne, ktorých jediným poslaním je podporovať určité správanie veriaceho človeka a ako protiklad pôsobiť proti iným, ktoré sú v úplnom rozpore s tým, čo hlása príslušná náboženská doktrína.

Úcta a oddanosť veriacim v rámci náboženskej kázne

Veriaci by medzitým mali venovať osobitnú pozornosť a úctu kňazovi pri kázaní. To znamená, že je to veľmi dôležitý moment, pokiaľ ide o náboženstvo, a potom to je, že veriaci ho musia rešpektovať, pozorne ho počúvať a samozrejme potom konať v súlade s tým, čo navrhuje. Napríklad, ak hovoríte o štedrosti a pokore, dôležitosti oboch vlastností, veriaci si ich musia osvojiť a konať podľa nich.

V kresťanskom náboženstve existuje veľmi dlhá tradícia kázní, dokonca aj Ježiš počas svojho pôsobenia na zemi vedel interpretovať niektoré pamätné, ako napríklad to, ktoré dnes stojí ako modlitba par excellence katolicizmu, ako je to v prípade Otčenáš.