definícia slnečného vetra
The Slnečný vietor je jav charakterizovaný emisiou plynu zloženého zo série častíc vybavených elektrickým nábojom, hlavne z jadier atómov vodíka s vysokým energetickým nábojom, ktorý môže dosiahnuť 100 keV, aj keď zahŕňajú aj jadrá atómov hélia, ako aj elektróny. Tieto ióny pochádzajú zo slnečnej koróny, povrchu, ktorý môže dosiahnuť asi dva milióny stupňov Celzia, v miestach, kde je magnetické pole slabé.
Tento astronomický jav sa vyskytuje vo forme cyklov známych ako cyklus slnečnej aktivity, ktorý trvá približne jedenásť rokov a je regulovaný magnetickými poľami slnka, v ktorých sa striedajú obdobia veľkej slnečnej aktivity s inými, v ktorých klesá ich frekvencia aj intenzita.
Častice, ktoré tvoria slnečný vietor, sú schopné cestovať vesmírom rýchlosťou 450 kilometrov za sekundu, ktorá sa môže dostať na zem za 3 až 5 dní. Tento vietor sa prenáša v priestore ako expanzívna vlna, ktorá sa môže dostať na povrch rôznych planét a šíriť sa za hranice našej slnečnej sústavy, pričom so sebou berie slnečné magnetické pole i značné množstvo hmoty z jej povrchu. Celková plocha vesmíru, ktorú môže slnečný vietor dosiahnuť, sa nazýva heliosféra a odhaduje sa, že siaha ďaleko za planétu Pluto, poslednú planétu v našej slnečnej sústave.
V prípade Zeme je zemská atmosféra schopná zastaviť častice slnečného vetra, a tým spôsobiť javy ako napr. polárna žiara na severnej pologuli a južnej na južnej pologuli. Je to spôsobené zrážkou častíc, ktoré tvoria slnečný vietor s magnetickým poľom zemských pólov, ktoré sú v ňom zachytené a prechádzajú do časti atmosféry známej ako ionosféra, kde dochádza ku kontaktu s plynmi, ktoré ho tvoria. vedie k emisii svetla, ktorá charakterizuje polárne žiary.
Slnečný vietor má priamy vplyv na magnetické pole Zeme a je schopný vyvolať javy, ako je magnetická búrka, čo môže spôsobiť rušenie rádiovej komunikácie a tiež ovplyvniť normálnu prevádzku zariadení, ako sú satelity umiestnené na obežná dráha Zeme.
Tieto slnečné emisie sú schopné redukovať atmosféru planét, ktoré majú nízke magnetické pole, ktoré sa tiež nazýva magnetosféra, a úplne ho eliminovať. Najcharakteristickejším príkladom tohto javu je Merkúr, planéta najbližšia k slnku, ktorá je najviac postihnutá slnečným vetrom, nášmu mesiacu tiež chýba magnetické pole, a teda atmosféra.
