definícia fixizmu
Rozmanitosť druhov je problém, ktorý priťahuje záujem biológov a vedeckej komunity všeobecne. Na vysvetlenie tohto zložitého javu boli vyvinuté dve referenčné teórie: fixizmus a evolucionizmus. Tretia koncepcia, kreacionizmus, je inšpirovaná náboženskými vierami, podľa ktorých Boh stvoril druhy.
Od fixizmu k evolucionizmu
V IV storočí pred naším letopočtom filozof Aristoteles tvrdil, že druhy si zachovávajú svoje fyziologické a anatomické vlastnosti nezmeniteľným spôsobom. Inými slovami, živé veci sa časom nemenia a ich vlastnosti sú trvalé alebo nemenné. Tento názor sa udržal až do osemnásteho storočia s vedcami ako Cuvier alebo Linnaeus.
Neskôr francúzsky prírodovedec Jean-Baptiste Lamarck navrhol alternatívnu teóriu, transformizmus. Podľa nej druhy v priebehu času začleňujú progresívne zmeny a druhy nejako podliehajú evolučnému mechanizmu.
Vedecký prístup fixizmu spojený s kreacionistickou víziou, pretože Boh je ten, ktorý stvoril živý druh, a tieto si nezmeniteľne zachovávajú svoju podstatu a vlastnosti. Logika fixizmu bola založená na myšlienke nemennosti a dokonalosti Boha (Božie stvorenia musia byť nevyhnutne dokonalé, pretože opakom by bolo pripustenie, že dokonalá bytosť vytvára niečo nedokonalé a táto otázka by bola zjavným rozporom).
Podľa vízie fixistov a kreacionistov sa fosílie interpretovali ako pozostatky zvierat alebo rastlín, ktoré zmizli po všeobecnej potope, o ktorej sa zmieňuje Biblia.
Lamarckizmus postupne zavádzal myšlienku evolúcie. Podľa Lamarcka sa teda rôzne druhy zmenili, aby sa prispôsobili svojim zodpovedajúcim prírodným biotopom. V tomto zmysle súčasné formy života pochádzajú z iných foriem života minulosti. Tieto princípy spochybňovali tézu fixizmu, ale slúžili ako teoretický základ pre novú paradigmu, evolučnú teóriu Charlesa Darwina.
Teória evolúcie označila koniec fixizmu za vedeckú teóriu
Pre Darwina druhy podliehajú procesu alebo zákonu prirodzeného výberu. V tomto zmysle sa zvieratá transformujú alebo vyvíjajú, pretože u potomkov sa objavujú rôzne mutácie, ktoré uprednostňujú lepšie prispôsobenie sa prostrediu a tieto mutácie dedia nasledujúce generácie (napríklad králik narodený s väčšou srsťou sa môže lepšie chrániť pred chlad a táto nová vlastnosť sa prenáša na jej budúcich potomkov, až kým si ju nakoniec nevyberie samotný druh ako celok).
Foto: Fotolia - acrogame
