definícia biológie

Biológia je názov pre vedu, ktorá sa zaoberá štúdiom živých bytostí z hľadiska jeho vzniku, vývoja, rozmnožovania a pod. Toto sa študuje na atómovej, molekulárnej, bunkovej a mnohobunkovej úrovni.

V tomto zmysle sa potom biológia zaoberá štúdiom živých bytostí (ľudí, zvierat a rastlín) fyzicky a vo vzťahu k životnému prostrediu počas celého ich životného procesu.

Pojem biológia prvýkrát použil Lamarck počas obdobia známeho ako osvietenstvo. Napriek tomu disciplína má dlhú históriu, ktorá siaha až do klasického Grécka. Teda prví, ktorí sa zamysleli nad životom, boli predsokratovskí filozofi, hoci bez toho, aby ho dokázali reflektovať v systematickom poznaní. Aristoteles by bol jedným z prvých, kto načrtne sériu pokynov, ktoré by mali veľký vplyv v nasledujúcich storočiach, čiastočne vďaka štúdii uskutočnenej na veľkom počte zvierat; Bol prvým, kto urobil klasifikáciu živých bytostí, ktorá mala túto platnosť dlho, až kým ju nenahradila nová, ktorú urobil Linné. Jeho nasledovník Theophrastus napísal texty o botanike, ktoré mali vplyv až do stredoveku.

Po stredoveku s malými príspevkami bola renesancia časom ekologizácie tejto vedy. Vasalio vyniká dôrazom na empirizmus, postoj, ktorý kontrastuje s minulosťou, ktorá si viac vážila abstraktné myslenie. Táto oblasť poznania však ešte nebola úplne samostatná a bola popretkávaná poznatkami, ktoré boli vedeckému svetu cudzie.

Najdôležitejšie príspevky prídu v nadchádzajúcich dobách, najskôr spomínanou klasifikáciou, ktorú ustanovil Lineo pre druhy, potom príspevkami Charlesa Darwina, pokiaľ ide o evolúciu, a nakoniec bunkovou teóriou, ktorá vychádza zo základov založených Schwannom Schleiden. Všetky tieto nové poznatky by sa zaviedli v 20. storočí zavedením genetiky.

Pokroky v štúdiu živých bytostí navyše umožnili rozvoj oveľa konkrétnejších profesií a disciplín, ako je medicína, veterinárne lekárstvo, agronómia, morská biológia alebo botanika. Každý z nich zameriava svoje štúdie na určitú skupinu živých bytostí a prehlbuje analýzu procesov, ktoré sa v nich vyskytujú. Vo väčšine prípadov sa biológia pretína s inými vedami, aby poskytla odpovede na ich štúdium, a potom ide o interdisciplinárnu analýzu, ako je chémia, matematika alebo fyzika.

Na druhej strane v prípade zvierat a zeleniny pokrok v biologických štúdiách umožnil produktívny vývoj, napríklad v prípade hospodárskych zvierat a poľnohospodárstva, pri hľadaní väčšieho výnosu surovín a optimalizácii prírodných zdrojov. Napríklad genetická modifikácia tak, aby rastliny produkovali viac ovocia alebo boli imúnne voči určitým hmyzím škodcom; alebo v prípade zvierat úpravy anatómie tak, aby kravy produkovali viac mlieka, alebo vylepšenia živočíšneho mäsa.

Príspevky biológie priniesli okrem čisto teoretickej aj mnohé pokroky v oblasti zdravia, pokiaľ ide o prevenciu a liečenie chorôb. Najmä nedávny objav ľudského genómu otvára dvere novým možnostiam, ktoré ešte treba preskúmať.

Okrem toho bola biológia po objavení ľudského genómu (DNA) zapojená do etickej dilemy, aké sú limity človeka na modifikáciu alebo vyvolanie zmien vo fyzickom alebo genetickom aspekte človeka. V tomto prípade klonovacie postupy, ktoré sa zatiaľ na ľuďoch nevyrábajú, boli a sú stredobodom diskusií pri niekoľkých príležitostiach.


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found