definícia prístupu
Prístup vychádza z zvyšovania, čo znamená odhalenie myšlienky. V každodennom zmysle hovoríme, že chceme vedieť, aký je niekto prístup k problému, čo znamená, že sme zvedaví na jeho hlavnú myšlienku.
Existujú rôzne spôsoby použitia slova. Jedna je hlavná myšlienka problému, to znamená stratégia. V tomto prípade môže byť užitočný príklad. Futbalový tréner pred zápasom vysvetlí hráčom svojho tímu, aký je jeho prístup k zápasu, ktorý sa bude hrať. S niekoľkými slovami a nápadmi odovzdá správu. Ak povie „Chcem, aby ste všetci bránili bránu“, tréner poskytne obranný prístup. Z jeho slov už hráči vedia hrať. Ďalšie z najbežnejších použití tohto výrazu súvisí s problémami vo všeobecnosti. Jednotlivec čelí problému určitej zložitosti. Najskôr sa tomu snaží čo najlepšie porozumieť a nakoniec to vysvetlí. V tom okamihu sa predstaví vízia problému. Ak k problému neexistuje správny prístup, je nemožné nájsť riešenie.
V literárnej slovnej zásobe, konkrétne vo svete divadla, sa slovo prístup používa ako prvý prvok štruktúry klasických divadelných diel. Najprv je tu prístup k téme (všeobecná myšlienka tak, aby divák rozumel argumentom). Potom sa objaví uzol (vyvinie sa počiatočná myšlienka) a nakoniec rozuzlenie (okamih záveru, v ktorom sa oznámi koniec počítanej akcie).
Vo filozofii a vede je potrebné použiť veľmi presnú predstavu o koncepcii prístupu. Pred etickou úvahou (ako príklad v oblasti filozofie) o sociálnom probléme je potrebné definovať hlavné súradnice analýzy, ktorá sa má vykonať. Podobne musia lekárski vedci najskôr vykonať testy, ktoré slúžia ako základ pre stanovenie diagnózy, to znamená prístup, ktorý definuje následnú liečebnú stratégiu.
Ak má prístup nejaký nesprávny prvok alebo chybu, hovorí sa o ňom, že je absurdný, nelogický alebo nesprávny. Existuje konkrétne odvetvie filozofie, logiky, kde sa študuje štruktúra slov a myšlienok a v zásade sa z racionálneho hľadiska analyzuje platnosť prístupov.
