definícia parafrázovania

Parafrázovanie pochádza z parafrázovania, ktoré je zdrojom jazyka. Parafráza sa používa na to, aby sme prostredníctvom vlastných slov sprostredkovali myšlienku niekoho, koho poznáme (zvyčajne prestížneho autora). Ak teda niekto polemizuje nad témou a chce prispieť myšlienkou o Aristotelovi, mal by povedať „parafrázovať Aristotela“ a potom povedať, čo povedal tento filozof, ale približným spôsobom a nie textovým spôsobom.

Použitie parafráz umožňuje zosilniť osobný argument, pretože myšlienka vlastnej osoby sa viac zvažuje, ak súvisí s tým, čo niekto s intelektuálnou autoritou povedal alebo napísal. Na druhej strane parafráza slúži na vyjadrenie erudície alebo ju možno použiť na vytvorenie viac či menej dômyselnej slovnej hry (napríklad parafrázovanie Descarta, tým tvrdím, že je potom nepríjemné).

Citovanie nie je to isté ako parafrázovanie

Ak citujem autora, musím verne reprodukovať jeho slová. Predpokladám, že hovorím o inteligencii a chcem sa odvolať na slávnu frázu, ktorá ilustruje určitú myšlienku, napríklad vtipný citát od Rudyarda Kiplinga: „Najhlúpejšie ženy dokážu inteligentného muža.“ V tomto prípade je zmienka, ktorú uvádzam, doslovná. Na druhej strane, ak chcem parafrázovať frázu Rudyarda Kiplinga, mohol by som povedať nasledovné: „parafrázujúc Kiplinga, inteligentných mužov manipuluje akákoľvek žena“. V takom prípade nebudem citovať autorove slová s presnosťou, ale skôr ich prispôsobím môjmu prejavu slobodným a neformálnym spôsobom, pretože chápem, že dôležitá je všeobecná myšlienka a nie presnosť vety.

Ako parafrázovať v písanom jazyku

Keď píšeme text, môžeme použiť aj parafrázy. Je to spôsob, ako neplagizovať, preto je potrebné spomenúť pôvodný zdroj. Týmto spôsobom je vhodné parafrázovať myšlienku autora, aby sa zdôraznilo jeho pôvodné tvrdenie a v zátvorke sa označilo dielo, v ktorom sa uvedená myšlienka objavuje.

Svoju vlastnú myšlienku potom môžeme vysvetliť po svojom, čím spojíme určitý odkaz (autorskú frázu) s našimi osobnými argumentmi. V tomto zmysle parafrázovaním ustanovujeme debatu medzi samotnými úvahami a tým, čo povedal autor. Napríklad Platón tvrdí, že spravodlivosť je založená na individuálnej a sociálnej rovnováhe (Republika), ale zastávam názor, že skutočná spravodlivosť závisí výlučne od správneho výkladu práva.

Možno vyvodiť záver, že parafrázovanie v písanom jazyku je stratégiou na obohatenie textu, pretože pomocou parafrázy je možné vytvoriť expozíciu myšlienok so zložkou intelektuálnej reflexie.

Fotografie: iStock - Photo_Concepts / ilbusca


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found