definícia poézie
Jednou z charakteristík poézie je, že kladie väčší dôraz na estetickú časť nad štruktúru alebo zmysel. Tento cieľ sa dosahuje použitím nespočetného množstva literárnych prostriedkov, ktoré majú tendenciu rôzne zdobiť formu.
Poézia je jedným z najstarších literárnych žánrov, ktoré si človek vytvoril, prvé príklady nájdeme v starodávnych kultúrach.
Báseň, najlepší prejav poézie
Väčšinou sa báseň javí ako napísaná vo veršoch, je však možné ju nájsť aj v básnických prózach, napríklad Rubén Darío, básnik nikaragujského pôvodu, je nepochybne jedným z najväčších predstaviteľov tohto typu.
Veľkou atrakciou básne je to zamestnáva nespočetné množstvo expresívnych prostriedkov, ktoré vedia animovať a prejaviť najrôznejšie emócienapríklad hra vygenerovaná zo zvuku, ktorý zobrazujú niektoré slová.
Keď báseň predstavuje verše, je obvyklé, že vykazujú spoluhlásky, alebo ak to nie je možné, sú asonancie alebo sú tvorené voľnými veršami.
Ak je báseň tvorená dvoma kvartetami a dvoma trojčatami, so spoluhláskami a veršami, ktoré sa dajú rozpoznať, nazýva sa tzv. sonet.
Medzitým, ak má báseň štyri riadky a má humorný obsah, v ktorom sa druhý a štvrtý riadok rýmuje, bude sa volať dvojverší. A ak sa verš skladá z osemslabičných veršov, v ktorých nepárne verše nemajú rým a dvojice obsahujú riekanku asonancie, označia sa ako romániky.
Žáner, ktorý má za sebou veľkú históriu
Je dosť ťažké určiť konkrétny bod v minulosti ako počiatok poézie, aj keď nemožno ignorovať nález z roku 2 600 pred Kr a to sa skladá z hieroglyfické nápisy, ktoré sa časom považovali za prvý predchodca poézie. Skladajú sa z piesní, ktoré majú náboženský význam a sú vyvinuté v rôznych žánroch, ako sú ódy, hymny a elegancie.
Je dôležité si uvedomiť, že v minulosti a hlavne v niektorých civilizáciách ako napr sumerský, asýrsko-babylonský a židovskýpoézia mala skôr rituálny charakter
Medzitým je dnes poézia skôr spojená s čím Romantické, na romantiku, ešte viac, keď sa milenka chce zamilovať do svojej milovanej a že mu ju v láske odplatí, je bežným zdrojom, keď napíše báseň o svojom autorstve, v ktorej odhodí všetky svoje city na povrch, alebo v predvolenom nastavení, ak milenec nemá v tomto zmysle písacie zariadenie, zvyčajne na dosiahnutie svojho romantického konca použije skvelú klasiku žánru.
Treba poznamenať, že veľká časť literárnych dokumentov starovekých civilizácií, ktoré sa k nám dostanú, je napísaná vo forme poézie. Jasné príklady sú Báseň o Gilgamešovi (patriace k sumerskej civilizácii) alebo slávne a pôsobivé grécke diela Ilias Y. Odysea, zaujímavé pracovných miest a dní Y. Aeneid, medzi mnohými ďalšími. Všetky tieto diela rozprávajú legendy, príbehy a situácie každodenného života každej kultúry a vyjadrujú ich vo forme verša, ktorý je v týchto historických obdobiach veľmi populárnym zdrojom.
Najvýznamnejšia charakteristika poézie
Poézia sa vyznačuje uvalením určitého rytmu na napísaný text. To sa overuje prostredníctvom veršových systémov, ktoré sa v každom prípade líšia, ale vždy zachovávajú určitú rytmickú hodnotu, ktorú treba rešpektovať. V niektorých prípadoch je poetický rytmus sprevádzaný využívaním zdrojov, ako sú metafory, porovnania, onomatopoie, irónie, rétorické prvky a ďalšie, ktoré sa snažia dať každej skladbe osobitý a jedinečný štýl.
Najbežnejšie formy poézie v západnej tradícii sú sonety, medzi ktorými vynikajú Shakespearove. Poéziu však možno predstaviť aj v iných formách ako napr sestíny, rondeaus (tradičné francúzske básne), jintishi (typická čínska báseň), haiku (charakteristická japonská báseň) alebo ódy, typické básne starogréckej tradície.
Na záver môžeme dodať, že poézia sa môže javiť osobitne ako umenie a môže sa integrovať aj do iných reprezentácií, ako sú napríklad tanec, divadlo, básnické rozprávanie a lyrika.
