definícia počúvania
Pojem počúvanie označuje činnosť sluchu, pri ktorej sa vyžaduje použitie sluchového zmyslu. V niektorých prípadoch môže slovo počúvať skôr súvisieť s postojom než s fyzickou praxou, a to je dôvod, prečo sa výraz „počuť“ používa ako fyzická reakcia a výraz „počúvať“, keď sa predpokladá, že prijímač zvukov venujte im tiež osobitnú pozornosť. Na druhej strane, počúvanie mnohokrát môže súvisieť s koncentráciou a zameraním zameraným na určitý tok zvukov.
Keď hovoríme o schopnosti počúvať, jednoznačne to hovorí o použití sluchového zmyslu. V jeho najzákladnejších režimoch sa akt počúvania zvuku uskutočňuje prostredníctvom vnímania jeho vibrácií, vibrácií, ktoré náš mozog rozpoznáva a interpretuje. Ucho a schopnosť počúvať sú vo väčšine prípadov mimovoľné a spontánne, aj keď môžu nastať situácie, v ktorých je prostredníctvom koncentrácie možné počuť zvuky, ktoré by sa za bežných okolností nedali ľahko zachytiť.
V mnohých situáciách môže byť znížená schopnosť počúvať. Jedným z najbežnejších je, keď sa do našich uší dostane veľké množstvo zvukov a zvukov, ktoré nedokážeme spracovať, a preto nás veľmi omračujú. Zároveň je naša schopnosť sluchu pod vodou veľmi znížená, rovnako ako rovnaká situácia, keď sú medzi nimi viac či menej veľké vzdialenosti.
Pojem počúvanie sa dá aplikovať aj na sociálnej úrovni. V tomto zmysle musíme hovoriť o schopnosti a citlivosti jednotlivca počúvať iného, ktorý komunikuje o svojej úzkosti, obavách alebo skúsenostiach. Schopnosť načúvať a rešpektovať priestor toho druhého je nepochybne jednou z najlepších hodnôt, ktoré môže jednotlivec preukázať, pretože si vyžaduje vyhradiť čas na podporu tých, ktorí to potrebujú.
