definícia kontextu
Keď hovoríme o kontextualizácii, máme na mysli činnosť uvedenia niečoho alebo niekoho do konkrétneho kontextu. To znamená obklopiť ho prostredím a súborom prvkov, ktoré boli kombinované jedinečným a pravdepodobne neopakovateľným spôsobom s cieľom umožniť lepšie pochopenie celku. Kontextualizácia je charakteristickým nástrojom spoločenských vied, ktorý predpokladá, že jednotlivci nemôžu byť nikdy izolovaní od svojho prostredia, ako je to v prírodných vedách, a preto ich treba vždy analyzovať vo vzťahu k súboru javov, ktoré ich obklopujú.
Kontext by sa potom dal definovať ako súbor prvkov alebo javov, ktoré navzájom úplne a trvalo súvisia. Prvky, situácie alebo okolnosti, ktoré sa vyskytnú v určitom kontexte, nebudú rovnaké ako prvky, situácie alebo okolnosti, ktoré sa vyskytnú v inom kontexte, pretože všetko, čo ich obklopuje a ovplyvňuje ich formovanie, nebude rovnaké.
Spoločenské vedy, ako aj komunikačné vedy zvyčajne tvrdia, že je nesmierne dôležité zohľadniť kontext, v ktorom sa konkrétna udalosť, umelecké dielo, situácia alebo jav vyskytujú. Na rozdiel od toho, čo sa deje s empirickými vedami, ktoré dokážu vytvoriť opakovateľnú metódu štúdia pre rôzne prípady, humanitné vedy predpokladajú, že činy človeka sú vždy dôsledkom prostredia, ktoré ho formuje a smeruje k tomu, aby konal takým alebo onakým spôsobom.
Historický kontext, ktorý viedol k francúzskej revolúcii, bol osobitný a neopakovateľný, pretože išlo o súhrn prvkov, ktoré umožňovali konkrétny vývoj takýchto udalostí. Sociálny, politický a dokonca osobný kontext umelca tiež výrazne ovplyvňuje štýl, ktorým sa človek pri výkone svojich diel riadi. Kontextualizácia sa teda stáva jasným aktom umiestnenia javu, udalosti, objektu alebo ľudskej práce do konkrétneho a konkrétneho prostredia, ktorý to ospravedlňuje a vysvetľuje.
