definícia pokory
Pokoru chápeme ako kvalitu ľudskej bytosti, vďaka ktorej je človek skromný a nestará sa o seba, ak nie o ostatných, o svoje okolie.
Ľudská cnosť, ktorá má sklon nepredpokladať úspechy, predpokladať zlyhania a vždy hľadať zdokonalenie spoločného dobra
Ide o postoj, ktorý človek sleduje, a ktorý ho nechváli svojimi úspechmi, dokáže rozpoznať, keď zlyhajú, prípadne svoje slabosti, a tiež konať bez hrdosti.
Pokorný človek nie je egocentrický človek, ale minimalizuje svoje úspechy, aby sa na ne nesústredil a nestratil pri svojich každodenných činnostiach objektivitu.
Je dôležité povedať, že pokora je ľudská cnosť, vďaka ktorej si ľudia, ktorí ju majú, uvedomujú svoje obmedzenia.
Mnohí to považujú za obživu zvyšku cností, pretože sa domnievajú, že iba prostredníctvom postoja, ktorý predpokladá chyby a obmedzenia a nevykazuje svoje úspechy, je človek schopný prekonať v živote všetky aspekty.
Pokora je ohromujúca a nevyhnutná podmienka, ak chcete v živote dosiahnuť veci, zjavne pozitívne a vždy v súlade s blahobytom a všeobecným dobrom.
Musí sa podporovať podstatná kvalita života v spoločnosti
Pokora sa považuje za veľmi dôležitú vlastnosť pre spolužitie v komunite. Má to tiež veľký význam v mnohých náboženstvách, v ktorých je základom celej náuky neustála láska a oddanosť druhým. Pokora je postoj, ktorý odlišuje človeka od jeho odhodlania a služby druhým, namiesto toho, aby zameral svoju činnosť a svoje myslenie na seba, čo by bolo aktom narcizmu.
Osoba s pokorou miluje svojho blížneho a koná na základe tejto otázky, ktorú navrhol Boh v jeho desiatich prikázaniach, aby vždy konala s úctou k druhým.
Kritika, ktorú možno vyniesť z pokory, pochádza z hľadiska vodcovstva viac ako čokoľvek iného
V tomto zmysle možno povedať, že pokorný človek má niekedy problém presadiť sa ako vodca, prekonávať ostatných a rozhodovať sa bezpečným a priamym spôsobom. To je dôvod, prečo pokoru možno v skutočnosti považovať za problém pri definovaní hierarchických pracovných rolí, hoci to nie je výlučné.
Pokora je však zo spoločenského hľadiska vysoko ceneným prvkom, pretože pokorný človek môže v mnohých ohľadoch nadviazať mierovejšie a stabilnejšie vzťahy s ostatnými v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú dominantnejšiu povahu alebo osobnosť.
Pokora je jednou z najcennejších vlastností, ale zároveň aj jednou z najťažšie dostupných, pretože súčasný svet nás učí konať individualisticky alebo egocentricky. Preto sú skromní ľudia vzácni a samozrejme v prípade, že majú vždy vyniknú v dave.
Pre všetky veľmi priaznivé otázky, ktoré o nej vyjadrujeme, by bolo dôležité, aby cnosť pokory bola podporovaná s väčším odlivom všetkými sociálnymi aktérmi, ktorí pôsobia v našej komunite, pretože iba tak môžeme budovať lepšiu spoločnosť, spravodlivejšie, vyrovnanejšie a v ktorých prevláda láska a pohoda všetkých.
Skromný prístup predurčuje myslieť si, že je možné niečo vylepšiť. Ak teda v širokej verejnosti zvíťazila pokora, a to nehovoríme o politických vodcoch, mohla by sa vyriešiť veľká časť vážnych problémov, ktoré postihujú tieto krajiny.
Pýcha, jej opak
Druhou stranou pokory je pýcha, ktorá sa vyznačuje arogantným a povýšeneckým spôsobom konania; arogantný človek si myslí, že je nadradený všetkým okolo seba, a preto ich má tendenciu ponižovať a očierňovať.
Nízke spoločenské postavenie
Na druhej strane sa tento koncept používa na označenie nízkeho sociálneho stavu, ktorý človek má, to znamená, že ľudia patriaci do najnižšej a najchudobnejšej vrstvy spoločnosti sú ohraničení touto podmienkou pokory a ľudovo sa im hovorí aj pokorný.
