definícia gramatickej osoby
Slovesá, ktoré používame v písomnej alebo ústnej komunikácii, môžu byť použité v jednotnom alebo množnom čísle. V španielčine sú traja ľudia v jednotnom čísle a traja v množnom čísle. Týmto spôsobom sú gramatickými osobami v jednotnom čísle pre množné číslo ja, vy, on alebo ona a my, vy, oni alebo oni. Preto sa gramatickí ľudia spoznávajú prostredníctvom osobných zámen.
Prvá osoba je osoba, ktorá hovorí alebo koná. Ak teda poviem „Hovorím“, „spievame“, mám na mysli prvú osobu jednotného čísla a prvú osobu množného čísla. V druhej osobe sa narazí na jednotlivca iného ako je on sám, ktorým môže byť jedna osoba alebo niekoľko osôb, napríklad „tancujete“ alebo „pracujete“. V tretej osobe je zámeno použité v jednotnom čísle a sú alebo sú v množnom čísle, napríklad „kreslia“ alebo „sa zabáva“.
Neosobné tvary slovies
Existujú slovesá, ktoré nesúvisia s gramatickou osobou a sú neosobnými tvarmi slovesa, ktorými sú infinitív, gerund a príčastie. Infinitív v španielčine má tri možné konce, v ar, er alebo ir, ako napríklad sloveso milovať, sloveso priniesť alebo sloveso opustiť. Gerund začleňuje koniec idúci alebo odchádzajúci, ako milujúci, vychádzajúci alebo rozchádzajúci sa.
Prívlastok končí zbožňovaným alebo odchádzajúcim, ako milovaný alebo odchádzajúci, je však potrebné vziať do úvahy, že niektoré príčastia sú nepravidelné, napríklad kladené alebo videné. Tieto tri tvary sa nazývajú neosobné, pretože pred nimi nie sú osobné zámená.
Využitie prvej a tretej osoby v literárnych textoch
Keď je to napísané v prvej osobe, rozprávač hovorí niečo zo svojho osobného pohľadu. Ak teda poviem „Videl som zlodeja odchádzať z podniku a nemohol som sa vyhnúť pohľadom na jeho tvár“, hovorím udalosť, ktorá sa mi stala, a píšem ju v prvej osobe, pretože som svedkom niečoho, čo stalo sa. Rozprávač prvej osoby popisuje realitu od prvej osoby jednotného čísla alebo od mňa alebo od prvej osoby množného čísla alebo my-ako.
Pri písaní v tretej osobe sa rozprávač stáva vševediacim, to znamená, že pozná celú realitu veci
Vševediaci rozprávač by povedal: „Mladý muž schádzal z rebríka a zrazu sa pošmykol a spadol“. Rozprávač tretej osoby popisuje niečo od neho v jednotnom čísle alebo on alebo oni v množnom čísle.
Treba poznamenať, že postava vševedúceho rozprávača dokonca pozná pocity postáv, ktoré popisuje. O rozprávaní tretej osoby sa dá uvažovať aj z pohľadu objektívneho rozprávača, teda takého, ktorý objektívne sleduje, čo vidí zvonku príbehu, ale nevie, čo si myslí alebo cíti postavy, ktoré popisuje.
Fotografie: Fotolia - aletia2011 / kurapatka
