definícia noriem din
Normy DIN sú technické normy na zabezpečenie kvality priemyselných a vedeckých výrobkov v Nemecku.
Normy DIN predstavujú nariadenia, ktoré platia v obchode, priemysle, vede a na verejných inštitúciách týkajúcich sa vývoja nemeckých výrobkov. DIN je skratka pre „Deutsches Institut für Normung“ alebo „German Institute for Standardization“, čo je inštitúcia so sídlom v Berlíne založená v roku 1917, ktorá sa zaoberá nemeckou normalizáciou. DIN vykonáva rovnaké funkcie ako medzinárodné organizácie, napríklad ISO.
Normy DIN sa snažia korešpondovať s takzvaným „stavom vedy“, ktorý zaručuje kvalitu a bezpečnosť pri výrobe a spotrebe. Regulácia noriem DIN niekedy ovplyvňuje predpisy iných medzinárodných normalizačných orgánov.
DIN možno klasifikovať ako „základné všeobecné typy“ (normy formátov, typy liniek, označovania a iné), „základné technické typy“ (normy charakteristík mechanických prvkov a zariadení), „materiály“ (normy kvalita materiálov, označenie, vlastnosti, zloženie atď.), „rozmerov častí a mechanizmov“ (normy tvarov, rozmerov, tolerancií). Môžu byť tiež klasifikované podľa rozsahu ich použitia, napríklad „medzinárodná“, „regionálna“, „národná“ alebo „spoločnosť“.
Tieto pravidlá sú klasifikované podľa rôznych čísel a upravujú všetky druhy aspektov hospodárskeho a produktívneho života v Nemecku. Napríklad norma DIN 476 definuje formáty a veľkosti papierov, ktoré musia byť úradne prijaté.
Používanie noriem DIN možno vidieť napríklad vo výrobe nástrojov. Jedným z prípadov je vývoj dielov ako kľúč, kde DIN reguluje napätia, tolerancie a ďalšie špecifikácie týkajúce sa konečného produktu.
To, že výrobok vyhovuje normám DIN, je pre kupujúceho i používateľa často zárukou dôvery, bezpečnosti a kvality.
