definícia morálneho súdu
Za normálnych okolností a veľmi zriedka sa to nestane, naše činy, naše výroky, vytvárajú názory a hodnotenia etického charakteru okolo nás, dokonca ich sami uskutočňujeme ohľadom činov tých okolo nás. Týmto chceme vyjadriť, že sa ukazuje ako veľmi bežné, že všetko, čo robíme, hovorí, že vytvára morálne a etické uznanie u ostatných.
Tieto úvahy však zvyčajne vychádzajú z tradícií, zvykov a zvykov, ktoré majú v príslušnej spoločnosti dlhú históriu, zo skúseností sprostredkovaných blízkymi ľuďmi a tiež z ešte rozšírenejších spoločenských konvencií, o ktoré sa napríklad stále delia. rozdielne kultúry.
Formálne sa to nazýva morálny úsudok pre ten duševný čin, ktorý potvrdzuje alebo popiera morálnu hodnotu tvárou v tvár určitej situácii alebo správaniu, ktorého sme svedkami, to znamená, že výsledný morálny úsudok bude výslovne vyslovovať prítomnosť alebo neprítomnosť etiky v skutočnosti alebo postoji.
Morálne súdy sú možné vďaka morálnemu zmyslu, ktorý vlastní každý človek. Tento morálny zmysel je výsledkom schém, noriem a pravidiel, ktoré sme celý život získavali a učili sa. Na základe nášho morálneho úsudku môžeme zistiť, či konaniu chýbajú etické zásady alebo je s nimi v rozpore.
V prvom rade to bude rodina, rodičia, starí rodičia, ktorí nám tieto informácie a predpisy odovzdajú, potom vstúpia do hry vzdelávacie inštitúcie, do ktorých zasahujeme a ktoré zostávajú na starosti naše školenie, a nakoniec prostredie, v ktorom sa budeme rozvíjať, ktoré nám tiež povie a naznačí, čo je dobré, čo je zlé, povedie nás okrem iného aj v dobrom, v zlom.
Rovnako a dnes viac ako kedykoľvek predtým sú médiá ako tvorcovia verejnej mienky zásadné pri požiadavke formovania morálnych súdov. Mnoho ľudí príliš oceňuje ocenenia, ktoré vydávajú, a nakoniec ich zopakujú. Z tohto dôvodu je dôležité, aby si to tí, ktorí v nich pracujú, boli vedomí a zodpovední pri komunikácii.
Potom, v prípade, že za určitých okolností budete musieť vydať morálny úsudok, všetka táto batožina, ktorá automaticky preverí naše vlastné skúsenosti v dôsledku žiadosti o vyjadrenie rozsudku, nám okamžite dá k dispozícii všetky tieto náuky, viery a úvahy o tom, čo dobré a zlé, že nás rodina, škola aj spoločnosť učia a ktoré nám pomôžu zistiť, či je tento čin alebo správanie formované v niečom dobrom, zlom, prijateľnom alebo nie.
Z toho vyplýva, že vzdelanie a hodnoty, ktoré nám boli vštepované od detstva, budú mať zásadný význam a základ, na základe ktorého môžeme určiť, kedy je niečo správne alebo nesprávne.
To, čo sa má urobiť, je vždy morálnym úsudkom pokúsiť sa prísť na pravdu niečoho.
Definícia niečoho ako morálne dobrého alebo zlého teda nie je rozmarná otázka, v niektorých výnimkách môže byť, ale za normálnych a obvyklých okolností to nie je a bude úzko spojené so všetkým našim morálnym tréningom.
Medzitým sa môže stať, že v dôsledku určitých problémov, ako je ľahostajnosť, nasýtenie alebo zábudlivosť, boli poskytnuté normy včas odmietnuté, potom tí, ktorí sa ocitnú v tejto situácii, určite narazia na určité ťažkosti, pokiaľ ide o zvládanie problémov v spoločnosti, napríklad ak odmietli pravidlá alebo im boli ľahostajní, dobré spolunažívanie alebo rozvoj človeka v spoločnosti bude prakticky nemožné, rovnako ako možnosť byť schopný správne súdiť bez toho, aby sa mýlil, keď je niečo v poriadku alebo nesprávne, to znamená rozpoznať, keď je niečo, čo sa deje, dobré alebo zlé.
Bohužiaľ, v týchto prípadoch sú výsledky katastrofálne a následky sú veľmi nebezpečné pre tých, ktorí nemajú morálny úsudok, pretože v ich správaní a konaní bude nevyhnutne dominovať nerozum, ktorý nebude venovať pozornosť skutočnosti, že ich konanie vedie k škodám alebo konfliktom.
Zločinci sú svedkami toho, čo hovoríme. Páchateľ vždy žije v rozpore s normou, čo je spoločensky dohodnuté a čo sa od človeka prirodzene očakáva. Okrajový život takmer vždy skončí zničením toho ocenenia medzi dobrým a zlým a všetkým, ktorí sú dieťaťu vštepovaní o morálnych hodnotách.