definícia prosopopoie
Pravdepodobne kvôli svojmu názvu nám tento koncept neznie tak bežne, je však jedným z rétorické alebo literárne osobnosti že najviac uplatňujeme vo svojich výrokoch a jeden z tých, ktoré nájdeme najočividnejšie na žiadosť literatúry.
Prozopopoeia spočíva v pripisovaní tým predmetom a veciam, ktoré nemajú život alebo ktoré majú abstraktný charakter, vlastnosti, činy a dokonca vlastnosti ľudí alebo bytostí so životom.
Toto slovo sa navyše tiež uplatňuje keď sa chce varovať, že človek v čase svojho prejavu predstavuje nadmerný nedostatok prirodzenosti. To znamená, keď niekto hovorí veľmi ťažko alebo veľmi slávnostne pred publikom, ktoré si nezodpovedá alebo ktoré nedokáže vystihnúť spôsob, akým je vyjadrený.
Literárne alebo rétorické figúry nie sú obvyklými spôsobmi použitia slov našej abecedy, to znamená, že tieto slová používame pre ich pôvodný význam, pridajú sa však niektoré singularity fonetického, gramatického alebo sémantického typu a nakoniec skončia s hyper expresný návrat.
Ak to tak je, rétorické postavy oplývajú literárnym priestorom a sú prakticky výrazným prvkom.
To však neznamená, že sa často používajú aj v hovorovom jazyku, najmä v prípade Prosopopoeia, literárnej osobnosti, ktorá je všeobecne akceptovaná v bežnom jazyku.
Tento typ postavy je zoskupený do dvoch veľkých skupín, na jednej strane dikčné figúrky ktorými sú ovplyvnené tvary slov, a na druhej strane postavy myslenia pri ktorej sa predpokladá, že je ovplyvnená. Práve do tejto poslednej skupiny a do rozdelenia fiktívnych postáv patrí prosopopoeia.
Fiktívne postavy sú presne tie, ktoré umožňujú predstaviť pomerne fantastické situácie ako skutočné.
Stojí za zmienku, že prosopopeia sa tiež nazýva personifikácia.
